Na začiatok jedno tvrdenie: žiadne farby neexistujú. Všetko je len otázkou rôznej frekvencie svetelného žiarenia. To sa ale ťažko prijíma, pretože svet, v ktorom žijeme, je plný farieb. Ako sa teda farby tvoria, ako to, že sú rôzne predmety rôzne farebné?
Vo vesmíre existuje mnoho druhov elektromagnetického žiarenia. Napríklad rádiové, infračervené, viditeľné, ultrafialové, röntgenové či gama žiarenie. Len malú časť sme schopní vidieť. Približne vlnové dĺžky z intervalu 390 – 760 nm. Rôzne frekvencie svetla vidíme ako farby, od červeného svetla s najnižšou frekvenciou a najdlhšou vlnovou dĺžkou po fialové s najvyššou frekvenciou a najkratšou vlnovou dĺžkou.
Modely miešania farieb
Aby to nebolo také jednoduché, je nutné rozlišovať medzi farebným zdrojom svetla a medzi predmetmi, ktoré samotné nesvietia, ale svetlo odrážajú.
Aditívne miešanie farieb
Začneme so svetelnými zdrojmi. To je najjednoduchšie vysvetliť na semafore, alebo na baterke s farebným sklíčkom. Semafor alebo baterka sú zdrojom svetla. Preto nepotrebujú, aby bolo okolo nich nejaké iné svetlo, aby sme ich videli. Proste svietia samy osebe.
Normálne to asi veľmi nevyužijete, ale pretože farbu tvorí skutočne svetlo, skúste si malý experiment. Pripravte si 3 svietidlá a 3 farebné sklíčka alebo fólie. Farby budú: červená, zelená a modrá. Choďte napríklad do kúpeľne, alebo do miestnosti bez okien a zhasnite. Skúste rozsvietiť baterku s červeným svetlom.
Ak svietite na stenu, ktorá je normálne biela, teraz bude červená. To nie je nič divné. Pridajte napríklad zelené svietidlo – rovnaká stena bude zelená. A teraz kúzlo – prekryte čiastočne obidva kužele svetla. Na miestach, kam svietia obidve farby, bude naraz stena žltá!
A najzaujímavejšie je, keď sa pridá aj modrá farba svetla – spolu s červenou vyrobia svetlo fialovú a spolu so zelenou azúrovú. Ak sa vám podarí skrížiť všetky 3 svetelné kužele na jednom mieste, uvidíte proste bielu stenu – vyrobili ste biele svetlo.
To, čo sa vám deje na stene, sa vlastne odohráva pri tvorbe farieb na monitore počítača. Možno ste počuli skratku RGB, ktorá pochádza z anglických názvov troch základných farieb – Red, Green, Blue. Ide o základné farby – Červená, Zelená a Modrá, ktorých miešaním možno vyrobiť akýkoľvek iný mysliteľný odtieň farby.
V prípade aditívneho miešania farieb teda začíname s plne čiernou farbou – žiadne svetlo – a pridávaním ďalších odtieňov vyrábate stále svetlejšie odtiene až k bielej.
Subtraktívne miešanie farieb
V praxi sa väčšinou stretávame so subtraktívnym miešaním farieb. Čiže namiesto svetiel pracujeme s farbami. Najlepšie to znázorníme na obyčajných vodových farbách.
Spomínate si, ako ste v škole na hodinách výtvarnej výchovy pracovali s vodovými farbami? Mali ste 6, možno 10 farbičiek a s tými ste si museli vystačiť. Vedľa stál téglik s vodou na oplachovanie štetcov. Najprv ste napríklad maľovali azúrovú oblohu. Hotovo? Šup, vypláchnuť štetec! Aká bola potom voda? No svetlo modrá.
A teraz žlté slniečko a potom zase štetec do téglika s vodou. Voda sa zmenila. Už nebola modrá, ale nebola ani žltá. Skôr tak trochu zozelenala, že?
A s každou ďalšou farbou, ktorú ste zo štetca umyli, bola voda tmavšia a tmavšia, až nakoniec bola temne sivá.
V subtraktívnom modeli miešania farieb totiž fungujú farby opačne, než je tomu so svetlami. Začíname s bielym papierom a miešaním dvoch základných, dostanete vždy tmavší odtieň.
Je zaujímavé, že takto nikdy nedostanete čiernu farbu. Keď si pozriete obrázok vyššie, zistíte, že v strede, kde sú zmiešané všetky 3 farby, nie je čierna, ale taká veľmi tmavá sivá. Je to dané fyzickým obmedzením farieb. Tie obsahujú rôzne nečistoty (myslené na molekulárnej úrovni), a tak to, čo sa nám zdá ako dokonalá najžltšia farba, by v skutočnosti mohlo byť ešte žltšie, ak by sme použili svetlo namiesto farby.
Tak, ako existuje skratka RGB na miešanie svetiel, tak existuje aj skratka CMYK na miešanie farebných atramentov. Hlavne v spojení s tlačiarňami. Opäť ide o skratky farieb – Cyan, Magenta, Yellow a blacK, čiže azúrová, purpurová a žltá. Tá čierna je tam pridaná práve preto, aby bolo možné docieliť správne odtiene najmä v tieňoch.
Je zaujímavé, že CMY farby sú vlastne výsledkom miešania RGB farieb a naopak. Ide vlastne len o posunutie na farebnom spektre:
Prečo sú predmety farebné?
Vnímanie farieb je možné vďaka rôznym vlnovým dĺžkam svetla. Ak svetlo obsahuje všetky viditeľné vlnové dĺžky, potom ho vnímame ako biele. Nie je úplne jednoduché určiť, čo je vlastne skutočne biele svetlo, rovnako ako nie je možné presne povedať, že je nejaký predmet úplne čierny. Ale na zjednodušenie povedzme, že slnko proste svieti bielym svetlom.
Ak ale vo svetelnom zdroji nejaká frekvencia prevažuje, zdá sa nám svetlo farebné. Napríklad tie baterky s farebnými fóliami by takto fungovali. Alebo žlto plápolajúci oheň.
Farebnosť predmetov je daná tým, ako svetlo buď pohlcujú či odrážajú. Nejaké vlnové dĺžky dopadajúceho svetla sa neodrazia, iné áno. Nie je to takto jednoduché, pretože aj časť svetla, ktoré sa odrazí, môže zmeniť svoju frekvenciu a vlnovú dĺžku. Najmä u polopriehľadných predmetov sa svetlo správa nepredvídateľne. Ak ste niekedy nechali svetlo prechádzať skleneným hranolom, viete, o čom je reč.
A to hovoríme len o tom bielom svetle. Teraz si predstavte, že máte zneškodniť bombu prestrihnutím červeného drôtu. Nesmiete prestrihnúť čierny. Lenže je noc a vy máte len zelenú svetlicu. Akú farbu bude nakoniec mať ten drôt, ktorý máte prestrihnúť? Pokojne si to skúste v tej kúpeľni.
Vnímanie farieb u rôznych ľudí je navyše úplne subjektívne. Táto odlišnosť je najviac viditeľná pri porovnaní rôznych kultúr. Ľudia, ktorí vyrastajú v rozdielnych kultúrnych prostrediach a hovoria rozdielnymi jazykmi majú často rozličný počet termínov, ktorými označujú jednotlivé farby.
Navyše aj vypestovaná citlivosť na určité farebné spektrum môže byť odlišná. Napríklad obyvateľ pralesa bude lepšie rozlišovať medzi rôznymi odtieňmi zelenej.
Svet je krásne farebný
Nakoniec teda uznávam, že farby existujú. Stačí sa len zhodnúť na tom, čo sú vlastne farby zač. Pri maľovaní podľa čísiel sa môžete stretnúť s množstvom farieb. Výhodou je, že ich už nemusíte nijako miešať – vždy dostanete presne tie odtiene, aby váš obraz bol dokonalý.
Niekedy nabudúce by sme si mohli povedať, ako správne farby kombinovať – v byte, v šatníku, na obraze vlastnej mandaly a pod.